login




Smazání příspěvku

Nick:
Heslo:

Restaurace



Jméno: *
Vzkaz: *
Ochrana proti spamu. Napište prosím číslici sto sedmdesát devět:





Rin Yoru - 24. 2. 2017 10.29 - Odpovědět X

"A hra môže začať." Spokojne sa usmiala a v kľude dopila svoj drink. Ešte vždy vie kde ho má hľadať a môže vždy sledovať jeho pachovu stopu, ktorá mimochodom pripomína viac motorový olej než nejakú voňavku. Poďakovala, zaplatila a vydala sa ležérnym krokom smerom ktorým odišiel. Už sa pučila, že čaro v nenápadnosti je chovať sa prirodzene.


Rin Yoru - 24. 2. 2017 10.43 X

Park


Leo "Gaki" Shichiro - 24. 2. 2017 10.22 - Odpovědět X

Pozeral som sa na čašníka, ktorý mi priniesol ten nápoj pekelný. Už z diaľky som z neho cítil vodku.. keď ja som alkohol poslednú dobu tak hrozne nemal rád. Možno aj pre to som pil tieto sladké sódovky, aby ma to zbytočne nevábilo. Znova som si odkusol z koblihy, až kým moje oči nenašli slečnu v klobúku. Úprimne som netušil kto to je. Jej maskovanie pôsobilo dobre. Opdil som si zo sódovky, zobral som si ďalšiu koblihu a pozorne som ju sledoval. Síce mi zamávala.. takže ma určite poznala. No poznala ma ako Lea, alebo "Gakiho", ktorý už vyše roka spravoval všetky technické somariny v Arkone. Bola to práve táto paranoja, ktorá ma donútila postaviť sa. Vybral som peňaženku a položil som na stôl peniaze, pri čom som sa pohára ani nedotkol. Bez ďalšieho pohľadu som vyšiel z terasy, nasadil som si na oči slnečné okuliare a pomaly som začal kráčať do ulíc a uličiek mesta.
//Park


Rin Yoru - 24. 2. 2017 6.21 - Odpovědět X

Netušil, že ho už niekoľko dní pozoruje. Život ktorý teraz Leo žil ju miatol, no aj fascinoval. Leo Gaki - človek, ktorý nepotreboval dôvod na to aby zmasakroval polku Fiore robí mechanika za minimálnu mzdu, platí si nájom, zachraňuje deti na ihrisku pred šikanovaním. Keď ho po takom dlhom čase a hľadaní konečne našla mala pocit, že stalkuje pre ňu úplne neznámu osobu. Už toľko krát s ním chcela prehovoriť, toľko krát chcela vyjsť z tieňa a konfrontovať ho s minulosťou, no.. Nebola si istá čo by vo finále urobila. Pobozkala ho, zastrelila? V hrdle sa jej vytvorila hrča, srdce jej bilo o závod a triasli sa jej kolená vždy keď na to len pomyslela. Nevedela si tieto iracionálne pocity vysvetliť, no aspoň ich opäť zažívala. Nikto v nej nevedel vzbudiť takú salvu emócií ako tento chlap - hoci sa o to Lily márne pokúšal celý rok. Na výpravu po jeho stopách sa vydala v hneve. Namýšľala si, že ho chce zabiť, no keď ho zbadala prvý deň, chcela zistiť čo všetok tento nejasný emocionálny stav spôsobuje. Každý deň čo ho pozorovala bojovala s nutkaniami. Ah keby s ňou bol tak Lily aby jej to mohol vysvetliť, takto sa len motala v kruhoch a podstata jej unikala. Bola nedočkavá - čo všetko bude cítiť keď sa mu bude dívať priamo do očí, keď sa s ním bude rozprávať. Prakticky len pre zvedavosť riskovala, že ju niekto odhalí keď sa len tak promenádovala po uliciach kde ju mohol ktokoľvek spoznať. K Leovi prišiel čašník a položil pred neho pohár pomarančového džúsu s vodkou, dáždničkom a ovocím


Rin Yoru - 24. 2. 2017 6.23 X

(keďže to celé neposlalo tu je zvyšok)
K Leovi prišiel čašník a položil pred neho pohár pomarančového džúsu s vodkou, dáždničkom a ovocím napichnutým na špáratku. "Toto vám posiela tá krásna slečna v klobúku, pri bare." oznámil mu čo počula vďaka svojim dračím zmyslom a otočila sa na stoličke aby mu s úsmevom zamávala keď k nej zdvihol zrak. Mala na sebe priliehavé, elegantné, krátke šaty na ramienka - štýlový klobúk a veľké čierne slnečné okuliare s kruhovými rámikmi - popíjala rovnaký pomarančový kokteil cez slamku. Nešlo jej ani tak o to byť cool, no aby ju nikto nespoznal. To že v tom vyzerala tak dobre bola len výhoda.


Leo "Gaki" Shichiro - 23. 2. 2017 22.50 - Odpovědět X

Pár krát som škrtol zapalovačom, až kým mi cigareta nechytila iskru a ja som si len spokojne potiahol. Bolo až vtipné, že som ten drbnutý nikotín vymenil za trocha inú substanciu, no bola neškodná.. asi? Aj tak som fajčil už len zo zvyku.. blbý zvyk s ktorým by som mal prestať, no bolo to tak hrozne cool. Voľnou rukou som si prehrabol svoje vlasy a pozrel som sa na modrú oblohu, ktorá sa nado mnou nachádzala. Svet mimo GH bol tak krásny... tak.. normálny. Poslednú dobu som pracoval ako mechanik a úprimne som bol nadmieru spokojný. Plat stačil na nájom, prežitie a nepoteboval som každú chvíľku niekomu rozbiť hubu. Práve teraz som sedel v reštaurácií, teda konkrétne pred reštikou, na jej terase.. čakal som kým mi donesú to, čo som si objednal. Tanier plný koblíh a sódovku v plechovke. Takto som to mal najradšej. Pár krát som si odklepol cigaretu, až som sa na to nakoniec úplne vykašľal a celú som ju hodil do popolníka. "Posledný... deň.. prisahám pri hrobe vlastného brácha." Uškrnul som sa a do rúk som následne zobral sódovku, ktorú som prstami šikovne otvoril. Začal som rozmýšľať nad rôznymi vecami. Napríklad nad Grimoire Heart ako takým. Rozmýšľal som, ako sa im v tom ľadovom pekle tam v riti Fiore darí. Úprimne mi zima nevadila, no.. tam kde je zima, tam sa neprechádzajú dievčatá v podstate len v plavkách. Práve na takéto slečny som sa teraz pozeral, pretože prechádzali cez ulicu... aa už boli preč. "Potrebujem si nájsť babu.." Skonštatoval som a zobral s